Životnosť batérií je príliš krátka.

Životnosť batérie bežného elektrického automobilu je minimálne 1000 cyklov, teda 1000 nabíjaní. Záruka na batérie od výrobcu je minimálne 160 000 km, bežne však batérie elektromobilov vydržia 400-500 000 najazdených kilometrov. Po tomto čase jej kapacita klesne na 80%, takže už je ďalej menej vhodná na využitie v elektromobile, stále sa však dá využiť v iných aplikáciách v takzvanom „second life“.

Tieto batérie sa môžu využiť napríklad pri optimalizácii spotreby elektrickej energie v domácnostiach, ale existujú aj väčšie projekty, ktoré takto optimalizujú výrobu elektrickej energie napríklad vo veterných parkoch.

“Second life” batérie sa už dnes využívajú aj ako úložisko energie v nabíjacej infraštruktúre, ktoré slúži na optimalizáciu veľkosti pripojenia, manažment nabíjania batérie a umožňuje nabíjať energiou priamo z obnoviteľných zdrojov, získanou napríklad pomocou solárnych panelov.

 

Elektromobily sú pre životné prostredie horšie ako autá na spaľovací pohon.

Nie je to tak. Na túto otázku existujú rôzne pohľady. Priama emisná náročnosť elektromobilu, teda koľko CO2 sa vyprodukuje pri výrobe jednej kWh, závisí od energetického mixu krajiny. Ak by krajina bola napájaná takmer výhradne zo slnečnej alebo veternej energie, emisie pri výrobe elektriny by boli takmer nulové. Tejto problematike sa venuje viacero štúdií, ktoré potvrdili, že aj pri nepriaznivom energetickom mixe, ako napríklad v Poľsku, kde väčšina elektrickej energie pochádza z uhlia, vyprodukuje elektrické vozidlo za svoj život asi o 25% menej CO2 ako klasické vozidlo na fosílne palivo. Emisnú náročnosť jednotlivých krajín si môžete pozrieť na tejto mape.

Druhý, omnoho náročnejší a komplexnejší pohľad, je energetická stopa od samotnej výroby elektromobilu. To je už komplikovaná kalkulácia, keďže každý model sa vyrába inak, využíva rôzne zdroje a materiály a treba brať do úvahy aj prepravu surovín a samotného vozidla od výrobcu. Dá sa povedať , že výroba elektrického vozidla je emisne náročnejšia ako výroba bežného vozidla, ale vedecké štúdie potvrdzujú, že z pohľadu celého životného cyklu automobilov sú elektrické autá menej emisne náročné ako bežné vozidlá na spaľovací pohon.

 

Čo s použitými batériami? Nedajú sa predsa recyklovať.

Batéria v elektromobile časom degraduje, jej kapacita a dojazd elektromobilu sa teda znižuje. Batéria má svoju veľkosť a hmotnosť a jej využitie v elektromobile je ďalej neefektívne, keďže v ňom zaberá príliš veľa miesta s nízkou kapacitou a teda dojazdom. Ďalej však funguje tak ako predtým a tak sa môže využívať ako úložisko energie v aplikáciách, kde na veľkosti a hmotnosti nezáleží. Hovorí sa tomu second life – druhý život batérií. Tieto batérie sa môžu využiť napríklad pri optimalizácii spotreby elektrickej energie v domácnostiach, ale existujú aj väčšie projekty, ktoré takto optimalizujú výrobu elektrickej energie napríklad vo veterných parkoch.

Po využití batérie v second life sa batérie recyklujú. Batérie, rovnako ako iné odpady, sa recyklovať dajú. Podmienkou efektívnej recyklácie je však dostatočný objem materiálu ktorý treba recyklovať a ten je zatiaľ prirodzene stále obmedzený. Materiály v batériách sú uložené v tenkých vrstvách a dá sa z nich extrahovať najmä hliník, meď a lítium kobalt oxid (LiCoO2). Už dnes existujú firmy, ako napríklad belgická spoločnosť Umicore, ktoré avizovali, že sú na hromadnú recykláciu batérií pripravené.

 

Pre veľký počet elektromobilov nebude dostatok elektrickej energie.

Ak by o 20 – 30 rokov bolo v EU 50 % elektromobilov, spotreba elektrickej energie by stúpla o cca 15 %. Ak by elektrické vozidlá tvorili 100 % všetkých automobilov, stúpla by o maximálne 30 %. Aj pri najoptimistickejšom scenári sa ale predpokladá, že elektrické vozidlá nahradia autá na spaľovací pohon v takejto miere najskôr až o 20 – 30 rokov, teda spotreba energie by stúpala o cca 1 % ročne. Spotreba elektrickej energie však vďaka trendu energetickej efektívnosti prirodzene klesá a elektrické vozidlá vyvažujú tento klesajúci trend.

 

Elektromobily ohrozujú zamestnanosť a globálny ekonomický vývoj.

Nie. Ak je niečo jednoduchšie a efektívnejšie, ako napríklad elektrické vozidlá, ekonomickému vývoju to pomáha. Je pravdepodobné, že s masívnym príchodom elektromobilov nastane aj preskupenie niektorých ekonomických vzťahov, pre spoločnosť to však bude v konečnom dôsledku prínosné.

Výroba automobilov bude síce menej náročná, bude ale aj efektívnejšia a profitabilnejšia. Potreba dopravy ľudí neustále rastie, bude preto rásť aj automobilový priemysel.

Ako podobný príklad môžeme uviesť sektor informačných technológií. IT sa neustále zefektívňuje a napriek tomu toto odvetvie neustále rastie a zamestnáva čoraz viac ľudí.

 

Elektromobily sa na trhu nepresadia, je to len dočasný ošiaľ, o ktorom nemá zmysel hovoriť.

Počet elektromobilov na svete sa za posledné dva roky zdvojnásobil a ich podiel stále rastie.

Dopyt po elektromobiloch je síce vysoký, ponuka je však zatiaľ veľmi obmedzená. Na Slovensku tento rok očakávame predaj asi 250 čisto elektrických áut, pričom celkovo sa na Slovensku predá okolo 70 000 áut ročne.

Rast predaja elektrických vozidiel je však na globálnej úrovni každoročne veľmi vysoký.

V krajinách s rozvinutými trhmi s elektrickými vozidlami predaj elektrických vozidiel začína rásť na úkor rastu predajov spaľovacích vozidiel. V Číne, ktorá je najväčším výrobcom elektrických áut na svete, minulý rok celková produkcia a predaj áut klesli, predaj elektrických vozidiel však narástol.

V Európe majú najväčší podiel elektrických vozidiel Nórsko, Nemecko a Francúzsko. V Nórsku bolo minulý rok 31 % predaných áut elektrických a 18 % plug-in hybridov, čo znamená, že takmer každé druhé predané vozidlo bolo elektromobil alebo hybrid.

Porovnania jednotlivých krajín, ako aj štatistiky počtov vozidiel na alternatívny pohon a dostupnej nabíjacej infraštruktúry, si môžete pozrieť na stránke www.eafo.eu.

 

Nabíjanie trvá príliš dlho.

Váš elektromobil si môžete nabiť za 15 minút alebo aj za vyše 11 hodín, v závislosti od viacerých faktorov. Rýchlonabíjacie stanice, ktoré sú už v súčasnosti v prevádzke a poskytujú výkon až 150 kW, vedia vozidlo nabiť na efektívnu úroveň (cca 80%) za zhruba 15 minút. 50 kW rýchlonabíjacie stanice dokážu elektromobil nabiť na túto úroveň za zhruba 30 minút. Trvanie nabíjania závisí od toho:

1) o koľko si chcete batériu dobiť,

2) aký výkon vie poskytnúť stanica vášmu vozidlu,

3) aký výkon nabíjania dokáže vaše vozidlo prijať,

4) či je vonku chladné počasie.

Predpokladaný pomer nabíjania je 80% doma alebo v práci (prípadne v hoteli), kde máte vozidlo zaparkované na dlhší čas, a 20 % na verejnej infraštruktúre, takže si vo väčšine prípadov ani nevšimnete, koľko vám nabíjanie trvalo, keďže budete zaneprázdnení bežnými činnosťami.

 

Elektromobily sa dajú použiť len na krátke vzdialenosti.

To už neplatí! Na starších modeloch sa ešte nedalo ísť príliš ďaleko, ale dojazd elektromobilov momentálne dostupných na slovenskom trhu sa pohybuje medzi 200 a 500 km. Nabíjacia infraštruktúra vo väčšine európskych krajín je rozvinutá natoľko, že sa vždy dá dostať k ďalšej nabíjacej stanici, takže s elektromobilom môžete pokojne cestovať aj dlhšie vzdialenosti.

Priemerná spotreba elektrického vozidla je 20 kWh na 100km. Z tohto údaju vieme odvodiť aj dojazd jednotlivých elektromobilov, ktorý závisí od kapacity batérie.

Ak máme napríklad batériu s kapacitou 100 kWh a spotrebu 20kWh na 100 km, dojazd je 500 km.

 

Elektromobily sú príliš drahé.

Celkové náklady spojené s vlastníctvom elektromobilov počas celej ich životnosti môžu byť výrazne nižšie ako pri autách na spaľovací pohon, napriek tomu, že ich nákupná cena je vyššia.

Prevádzkové náklady elektromobilu tvoria dve časti. Jedna sú náklady na elektrickú energiu, druhá sú náklady na prevádzku a údržbu. Údržba elektrických áut je jednoduchšia, náklady na ňu tvoria asi 1/3 nákladov na údržbu spaľovacieho auta (elektromobil má oveľa menej súčiastok, netreba meniť olej, ventilové pásy, vzduchové filtre, rozvodové pásy, tesnenia hlavy, hlavy valcov, zapaľovacie sviečky a pod.).

Náklady na elektrickú energiu sa rátajú zložitejšie, keďže existujú rôzne spôsoby nabíjania za rôzne ceny. Ak sa vozidlo nabíja len doma, náklady sú minimálne, keďže vtedy sa platí len za elektrickú energiu. Ak majiteľ využíva verejnú infraštruktúru, cena už zahŕňa aj náklady na samotné nabíjacie zariadenie a správu systému. Cena nabíjania sa teda zvyšuje. Ďalšou a zároveň najdrahšou možnosťou nabíjania sú rýchle a ultra rýchle nabíjacie stanice, ktorých vybudovanie vyžaduje vysoké investičné a prevádzkové náklady a to sa odrazí aj na cene nabíjania. Náklady na nabíjanie sa teda menia v závislosti od toho, kde sa vozidlo nabíja a v akom pomere majiteľ využíva na nabíjanie aj verejnú infraštruktúru.

Cena za kWh sa v domácnostiach pohybuje v rozmedzí 0,10 – 0,15 EUR, 20 kWh teda stojí 2 – 3 eurá. Pri spotrebe 20 kWh/100 km stojí pri nabíjaní z domácej zástrčky 100 km 2 – 3 eurá.

Predpokladaný pomer nabíjania je 80% doma a 20% na verejnej infraštruktúre. Pri dodržiavaní tohto pomeru majiteľ zaplatí za 20 kWh/100 km približne 3 – 5 eur.

 

Na Slovensku nemáme dosť nabíjacích staníc.

Slovenská nabíjacia infraštruktúra je dostatočne rozvinutá a umožňuje pohodlnú elektrickú jazdu po celej krajine. Podľa dostupných zdrojov je momentálne na Slovensku vyše 900 verejne dostupných nabíjacích bodov, z toho je vyše 200 rýchlonabíjacích 50 kW a vyše 40 ultrarýchlych s výkonom nad 150 kW.

 

Elektromobily sa nedajú používať v extrémnych teplotách.

Elektromobily sa môžu používať v každom počasí, v zime však treba počítať so zníženým odazdom.

Kapacitu batérie ovplyvňuje hlavne chladné počasie. Ako pri všetkých otázkach, záleží aj od typu batérie a vozidla. Pri veľmi chladnom počasí sa dojazd elektromobilu môže znížiť až o 30 %. Zapnuté kúrenie dojazd ešte znižuje, keďže teplo sa v elektromobile produkuje tiež z elektrickej energie uskladnenej v batérii. Horúce počasie dojazd neznižuje, avšak v prípade zapnutej klímy platí to isté, čo pri zapnutom kúrení.

 

Elektromobily je menej bezpečný ako auto na spaľovací pohon.

Elektrické autá sú z hľadiska celkovej bezpečnosti bezpečnejšie ako spaľovacie. Keďže vpredu nemajú toľko materiálu a motor ako spaľovacie autá, oveľa lepšie v nich pri čelných nárazoch fungujú deformačné zóny a bezpečnostné prvky. Elektromobily sú vďaka svojmu nížšiemu ťažisku stabilnejšie, a riziko, že sa prevrátia je oveľa nižšie ako u áut na spaľovací pohon

Batéria je mechanicky chránená. Battery pack je konštruovaný tak, že batériu je naozaj ťažké poškodiť, ale keď už k tomu dôjde, je dostatočne izolovaná, aby pred vzplanutím poskytla čas na únik.

Štúdie potvrdzujú, že riziko fatálnych nehôd spôsobených požiarom je oveľa vyššie u áut na spaľovací pohon, keďže tie bývajú najčastejšie spôsobené vzplanutím palivovej nádrže, oleja v motore, či v prevodovke.

 

Nemôžem mať elektromobil, lebo bývam v paneláku.

Elektromobil môžu mať aj ľudia, ktorí nemajú vlastnú garáž alebo nabíjačku na pomalé nabíjanie. Pri kúpe elektromobilu treba zvážiť možnosti pomalého nabíjania v práci, alebo na inom mieste, kde sa so svojim autom počas dňa alebo noci zdržujete, ako napríklad na pomalých nabíjačkách v obchodných centrách alebo reštauráciách. Nabíjanie na pracovisku sa stáva čoraz populárnejším a predpokladá sa, že túto možnosť bude ponúkať stále viac a viac zamestnávateľov. V blízkej budúcnosti sa očakáva aj podpora od miest a samospráv, ktoré vďaka dotáciám na podporu elektromobility začnú budovať nabíjacie stanice na uliciach v mestách a pri bytovkách a panelákoch.

Ak nemáte možnosť nabíjať na pracovisku, odporúčame vám obrátiť sa s touto požiadavkou na svojho zamestnávateľa. V prípade, že by ste chceli riešiť možnosti pre pomalé nabíjanie pre vašu bytovku či ulicu, odporúčame vám obrátiť sa na samosprávu vášho mesta/obce.

 

V rozpočte nám bude chýbať daň z PHM

Áno bude, ak by sme však ocenili efekt spaľovania fosílnych palív, prišli by sme na to, že spaľovanie týchto palív prináša aj veľmi vysoké náklady spojené s riešením vzniknutých problémov so životným prostredím, zdravím obyvateľov a bezpečnosťou. Príchod elektromobility tieto problémy a náklady eliminuje, čím zároveň pomôže vyrovnať vzniknutý rozdiel.

 

Vodík je lepšie riešenie ako elektrina

Vodíkové vozidlo (tzv. Fuel Cell Electric Vehicle) je v prvom rade elektromobilom. Poháňa ho elektrický motor a takéto auto má okrem palivového článku (na výrobu elektriny z vodíka) aj menšiu batériu.

Výhodou vodíkových elektrických vozidiel je rýchlosť tankovania a o niečo vyšši dojazd ako batériových “súrodencov”. Nevýhodou vodíkového elektromobilu je však výrazne nižšia efektivita. V celom procese (výroba vodíka z elektirny – preprava vodíka – uskladnenie vodíka – natankovanie – spätná výroba elektriny z vodíka v aute) sa dosiahne efektívnosť na úrovni približne 30%. Batériové elektromobily dosahujú efektívnosť procesu na úrovni 75%.

Inou nevýhodou je, že približne 95% vodíka sa vyrába z plynu, ktorý je fosílnym palivom a pri jeho produkcii vznika množstvo skleníkových plynov. Ak sa má vodík označiť ako ekologický, je potrebné ho vyrobiť výhradne pomocou elektriny z obnoviteľných zdrojov. Takýto vodík sa označuje ako zelený, ktorý je potom ekologický. Jeho problémom je však vysoká cena (okolo 9 EUR/kg), pričom na 100 km spotrebuje vodíkový elektromobil približne 1 kg vodíka.

Pre vodíkové elektromobily tiež neexistuje distribučný systém vodíka ako je to prie elektrickej distribučnej sieti, z ktorej sa nabíjajú batériové elektromobily. Preto je nabíjanie elektromobilov doma či v práci veľmi efektívnym, pohodlným a celkovo výrazne lacnejším riešením.

Očakáva sa, že vodíkové elektromobily sa v budúcnosti uplatnia najmä pri nákladnej doprave (veľké nákladné autá či kamióny) a v hromadnej doprave (MHD). Taktiež sa s vodíkom v mobilite uvažuje pri vlakoch tam, kde nie je efektívne trať elektrifikovať.